Orava je významná rieka severného Slovenska, ktorá vzniká sútokom dvoch zdrojníc – pravostrannej Bielej Oravy a ľavostrannej Čiernej Oravy pritekajúcej z územia Poľska. Práve na ich sútoku bola vybudovaná Oravská priehrada. Pod priehradným múrom pokračuje tok už pod spoločným názvom Orava.

Za Tvrdošínom rieka tečie juhovýchodným smerom, pričom vytvára rozsiahle oblúky prevažne orientované na juhozápad. V Oravskom Podzámku malebne obmýva skalný masív s dominantou Oravského hradu. Do Váhu sa vlieva pri obci Kraľovany v nadmorskej výške 430,7 m n. m.

Hydrologický režim Oravy je výrazne ovplyvnený sezónnosťou. Najvyššie prietoky sa vyskytujú v marci a apríli počas jarného topenia snehu, zatiaľ čo najnižšie prietoky sú typické pre január a február. Historicky najnižší prietok 4,8 m³/s bol zaznamenaný ešte pred výstavbou priehrady. Naopak, najvyšší prietok bol zaznamenaný už po jej vybudovaní – 19. júna 1958 dosiahol hodnotu až 2300 m³/s.

V roku 1997 bol celý tok rieky Orava vyhlásený za chránený areál s rozlohou 4 417 463 m² a so 4. stupňom ochrany. Predmetom ochrany je komplex zachovalých riečnych ekosystémov, ktoré tvoria nadregionálne významné biokoridory. Územie sa vyznačuje mimoriadnou druhovou rozmanitosťou fauny a flóry a zahŕňa biotopy mnohých chránených, vzácnych a ohrozených druhov.

Pred výstavbou vodnej nádrže v roku 1952 mala Čierna Orava dĺžku približne 52 km; po zatopení dolnej časti jej koryta meria 37,9 km. V súčasnosti ústí priamo do Oravskej priehrady a územím Slovenska už nepreteká. Hydrograficky sa konvenčne klasifikuje ako ľavostranný prítok Bielej Oravy, čím predstavuje tok IV. rádu.

Od prameňa smeruje najprv na sever, následne na severozápad cez obec Harkabuz, a ďalej na západ cez Podsarnie. Pri osade Grapy sa stáča na juhozápad a pokračuje cez Podwilk. Po prijatí pravostrannej Psiarne (poľ. Psiarnia) nadobúda severojužnú orientáciu až po obec Jablonka, pričom pri obci Orawka vytvára dva výrazné meandre.

Pod Jablonkou sa tok opäť stáča a smeruje juhozápadným smerom až k ústiu do Oravskej priehrady, ktoré sa nachádza juhovýchodne od obce Lipnica Wielka v nadmorskej výške 600,1 m n. m. Pred vybudovaním priehrady rieka na dolnom toku výrazne meandrovala a spájala sa s Bielou Oravou pri obci Ústie.

Horný úsek toku, po obec Podwilk, sa tradične označuje názvom Orávka (poľsky Orawka).

Konvenčne sa považuje za horný tok Oravy. Dosahuje dĺžku 37 km a prietok 6,7 m³/s v Lokci. Pramení v Oravskej Magure, v podcelku Paráč, pod vrchom Paráč (1 324,8 m n. m.), v nadmorskej výške približne 1 080 m n. m. Najprv tečie severozápadným smerom, pričom zľava priberá Brveník. Pri horárni Flajšová sa stáča na sever, preteká okrajom Kysuckej vrchoviny a sprava prijíma Novú rieku.

Následne vstupuje do intravilánu Oravskej Lesnej (a zároveň aj na územie Podbeskydskej vrchoviny) a smeruje na severovýchod. Zľava tu najprv priberá Katrenčíkovský potok (770,9 m n. m.). Za Oravskou Lesnou vytvára výrazný oblúk, sprava prijíma Zimnú vodu a zľava Juríkov potok. Ďalej nasleduje ľavostranný prítok Požehovka a tok vstupuje na územie obce Zákamenné.

V Zákamennom priberá ľavostrannú Zásihlianku. Pokračuje cez obec Lomná, kde sprava prijíma Lomnicu, následne preteká Krušetnicou, kde zľava priberá Klinianku, neskôr Mútňanku (642,0 m n. m.) a pri obci Breza aj Kýčeru. Potom vytvára výrazný meander, veľkým oblúkom obteká Lokcu a prijíma významný prítok Hruštínku.

Ďalej pokračuje prevažne severovýchodným smerom, okrajom Oravskej kotliny, kde postupne priberá prítoky: Nevolajku pri Ťapešove sprava, Veselianku pri Oravskej Jasenici zľava a Adamku sprava. Ústi do vodnej nádrže Orava južne od Námestova, v nadmorskej výške 601 m n. m.

Na sútoku Bielej a Čiernej Oravy ohrozovali obydlia už oddávna prudké jarné prívalové vody spôsobené náhlym topením snehu. Povodne každoročne ničili majetok, ohrozovali životy a úroda na priľahlých pozemkoch bývala zničená takmer pravidelne. Historické kroniky zaznamenali 39 veľkých povodní. Mimoriadne ničivá bola tzv. „Palackého veľká voda“ z roku 1813, ktorá si vyžiadala 180 ľudských životov, zničila 7 000 kusov dobytka a spôsobila rozsiahle materiálne škody.

Obavy z ďalších katastrof viedli už v prvej polovici 19. storočia k prvým ideovým návrhom, ako zmierniť následky povodní. Práve v tomto období vznikla myšlienka zachytiť vody Bielej a Čiernej Oravy vo vodnej nádrži a tým odstrániť nebezpečenstvo opakovaných záplav.

Najstarší známy model projektovanej drevenej priehrady pochádza z roku 1730 a je uložený v Oravskom múzeu na Oravskom hrade. Koncepcia vybudovania priehrady vo vhodnom profile „Ústianského hrdla“ sa objavila v roku 1830 a následne sa opakovane oživovala – v rokoch 1842, 1870, 1918, 1923 a 1933, vždy po sérii ničivých povodní. Z historických záznamov vyplýva, že prvé konkrétne merania a výskumné práce sa uskutočnili už v roku 1871. Štúdie zvažovali realizáciu rôznych typov priehrad – murovaných, zemných aj betónových.

Napokon bola priehrada ako moderné vodné dielo uvedená do prevádzky v roku 1953 a slúži dodnes. Pod jej hladinou navždy zanikli obce Slanica, Oravské Hámre, Osada, Lavkovo a Ústie, ako aj časti Bobrova a Námestova.

Hlavným účelom vodného diela je zachytávať povodňové vody a následne nimi zlepšovať prietokové pomery v riekach Orava a Váh počas období nedostatku prirodzených prítokov. Takto akumulovaná voda slúži na energetické aj vodohospodárske využitie, čím zabezpečuje stabilnejší a regulovaný odtok v čase sucha.

• nadlepšovanie prietoku v deficitnom období pre nižšie položené vodné elektrárne,
• využitie vodnej energie na výrobu elektrickej energie, ktorú je možné využívať v čase vhodnom z hľadiska energetických potrieb, hlavne špičková výroba elektrickej energie.

• ochrana územia pred povodňami,
• kvalitatívna a kvantitatívna stabilizácia vodných pomerov a tým zabezpečenie dodávky vody pre obyvateľstvo, priemysel a závlahy,
• zlepšenie rekreačného využitia územia.

V roku 1979 bola dobudovaná vyrovnávacia nádrž Tvrdošín, ktorej účelom je zamedziť nepriaznivým dôsledkom vlnového vzdutia rieky Orava.