Orava je rieka na Orave, vzniká sútokom dvoch zdrojníc: pravostrannej Bielej Oravy a ľavostrannej Čiernej Oravy, ktorá priteká z Poľska. Na ich sútoku bola postavená Oravská priehrada. Pod priehradným múrom už tečie pod spoločným názvom Orava. Za Tvrdošínom potom tečie rieka na juhovýchod a vytvára veľké oblúky. prevažne juhozápadným smerom. V Oravskom Podzámku podmýva rieka malebne skalu s Oravským zámkom. Do Váhu ústi v nadmorskej výške 430,7 m n. m. pri obci Kraľovany.

Najväčší prietok má rieka v marci a apríli, keď sa topí sneh, najmenší v januári a februári. Historicky najnižší prietok zaznamenali ešte pred vybudovaním priehrady – 4,8 m³/s, najväčší už po vybudovaní priehrady 19. júna 1958 – 2300 m³/s.

Celý tok rieky Orava bol v roku 1997 vyhlásený za chránený areál s rozlohou 4 417 463 m² a so 4. stupňom ochrany. Predmetom ochrany je komplex zachovalých riečnych ekosystémov s funkciou biokoridoru nadregionálneho významu s bohatým druhovým zastúpením fauny a flóry a biotopov mnohých chránených, vzácnych a ohrozených druhov organizmov.

Pred vybudovaním vodnej nádrže v roku 1952 merala 52 km, v súčasnosti má 37,9 km, ústi do Oravskej priehrady a územím Slovenska priamo nepreteká. Konvenčne sa považuje za ľavostranný prítok Bielej Oravy, je teda tokom IV. rádu.

Od prameňa tečie najprv na sever, potom na severozápad cez obec Harkabuz a ďalej na západ cez Podsarnie. Pri osade Grapy sa stáča na juhozápad, preteká cez Podwilk, po prijatí pravostrannej Psiarne (poľ. Psiarnia) tečie severojužným smerom až do obce Jablonka, pričom pri obci Orawka vytvára dva výrazné meandre. Pod Jablonkou sa následne stáča a tečie juhozápadným smerom až k ústiu do priehrady JJV od obce Lipnica Wielka v nadmorskej výške 600,1 m n. m. Pred vybudovaním priehrady rieka na dolnom toku výrazne meandrovala a s Bielou Oravou sa spájala pri obci Ústie. Horný tok rieky (po obec Podwilk) sa označuje ako Orávka (poľsky Orawka).

Konvenčne je považovaná za horný tok Oravy, má dĺžku 37 km a prietok 6,7 m³/s v Lokci. Pramení v Oravskej Magure, v podcelku Paráč, pod vrchom Paráč (1 324,8 m n. m.) v nadmorskej výške približne 1 080 m n. m. Najprv tečie na severozápad, zľava priberá Brveník, pri horárni Flajšová sa stáča na sever, tečie okrajom Kysuckej vrchoviny a sprava priberá Novú rieku. Ďalej vteká do intravilánu obce Oravská Lesná (a zároveň aj do Podbeskydskej vrchoviny) a smeruje na severovýchod. Tu zľava najprv priberá Katrenčíkovský potok (770,9 m n. m.), za Oravskou Lesnou tečie veľkým oblúkom, priberá najprv z pravej strany Zimnú vodu a potom z ľavej strany Juríkov potok. Nasleduje zľava Požehovka a vteká na územie obce Zákamenné.

Na území obce Zákamenné priberá ľavostrannú Zásihlianku. Ďalej preteká obcou Lomná, priberá Lomnicu sprava, cez Krušetnicu, kde z ľavej strany priberá Klinianku, neskôr Mútňanku (642,0 m n. m.) a pri obci Breza Kýčeru. Následne vytvára meander, veľkým oblúkom tečie popri Lokci a priberá významný prítok Hruštínka.

Potom už tečie viac-menej severovýchodným smerom, okrajom Oravskej kotliny, kde priberá prítoky: Nevolajku pri Ťapešove sprava, Veselianku pri Oravskej Jasenici zľava a Adamku z pravej strany. Ústi do vodnej nádrže Orava južne od Námestova v nadmorskej výške 601 m n. m.

Na sútoku Bielej a čiernej Oravy od nepamäti ohrozovali jarné prívalové vody z náhleho topenia sa snehu ľudské obydlia. Záplavy spôsobovali veľké škody na majetku a pred veľkou vodou si ani ľudia nemohli byt' istí životom. Úroda na priľahlých pozemkoch bola zničená takmer každý rok. Kroniky v minulosti zaznamenali 39 veľkých povodní - „Palackého veľká voda" (tak nazvali povodeň v roku 1813 na Orave a celom údolí Váhu) vzala život 180 ľuďom, zahynulo 7 tisíc kusov dobytka. Škody na majetkoch boli obrovské. Z obáv ďalších povodní už v prvej polovici 19. storočia sa začali tvoriť prvé ideové návrhy ako zmierniť ich dôsledky. Práve v tomto čase sa zrodila myšlienka dostať vody Bielej a Čiernej Oravy do vodnej nádrže, aby pominulo nebezpečenstvo záplav.
Prvý model projektovanej drevenej priehrady je z roku 1730 a je uložený v Oravskom múzeu na Oravskom hrade. Idea vybudovať priehradu vo vhodnom profile „Ústianského hrdla" sa datuje od roku 1830 a neskôr sa ešte počas ďalších päť období oživovala (v rokoch 1842, 1870, 1918, 1923 a 1933) - vždy po sérii povodňových udalostí. Z historických záznamov je známe, že prvé konkrétne merania a výskumné aktivity sa uskutočnili ešte v roku 1871. Študijné práce uvažovali s realizáciou rôznych typov priehrad, od murovaných, zemných až po betónové. Napokon - v roku 1953 - bola priehrada ako moderná stavba daná do prevádzky a slúži dodnes. Pod jej hladinou navždy zmizli obce Slanica, Oravské Hámre, Osada, Lavkovo a Ústie, tiež časť Bobrova a Námestova.

Hlavným účelom vodného diela je zachytiť vodu v čase povodní a zachytenou vodou zlepšovať prietokové pomery v rieke  Orava a Váh v období nedostatku prítokových prietokov pre energetické a vodohospodárske využitie.

• nadlepšovanie prietoku v deficitnom období pre nižšie položené vodné elektrárne,
• využitie vodnej energie na výrobu elektrickej energie, ktorú je možné využívať v čase vhodnom z hľadiska energetických potrieb, hlavne špičková výroba elektrickej energie.

• ochrana územia pred povodňami,
• kvalitatívna a kvantitatívna stabilizácia vodných pomerov a tým zabezpečenie dodávky vody pre obyvateľstvo, priemysel a závlahy,
• zlepšenie rekreačného využitia územia.

V roku 1979 bola dobudovaná vyrovnávacia nádrž Tvrdošín, ktorej účelom je zamedziť nepriaznivým dôsledkom vlnového vzdutia rieky Orava.